reklama

Leto - zahraniční turisti na Slovensku

Za chvíľu už budeme v polovici dovolenkovej sezóny a ja si všímam častejšie sa vyskytujúcu cudzojazyčnosť v blízkom okolí. V sobotu ráno som cestoval domov, rýchlikom z Hlavnej stanice smerom na sever. Keďže tradične nekupujem miestenku, ktorá tvorí v súčasnosti viac ako polovičku bagety (radšej sýty, veď aj tak väčšinou sedím :) ) , tak mi oči behali po lístkoch označujúcich obsadené miesta . Vlak sa pomaličky začínal plniť a do kupé nastúpili traja Francúzi ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

Pridal sa ďalší spolucestujúci a už sme tam boli piati . Ešte musím dodať, že na dvoch miestach boli miestenky, ale až od Trenčína ,a keďže ja som vystupoval v Trenčianskej Teplej, tak mi na nich veľmi nezáležalo.
Zloženie bolo asi takéto : ja , najmladší , jeden skutočne šedivý pán, takže jednoducho povedané dedko :) , traja Francúzi , z toho dve ženy a jeden muž, podľa vzhľadu tiež asi už v dôchodkovom veku a ešte sa pridala jedna pani v strednom veku, ktorá si po pohľade na miestenky tiež sadla - na "miestenku", keďže ako sama uviedla bude vystupovať v Novom Meste .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte by som mohol povedať, že ja viem po francúzsky len pár slov a od ich príchodu do kupé z ich počiatočnej diskusie som nerozumel skoro nič. Ak by som sa mal učiť ďalší jazyk, asi by som si vybral práve tento. Znie ľúbozvučne, ale 5ty jazyk v poradí, keď neviem poriadne ani všetky predchádzajúce, by bolo asi na mňa veľké sústo.

Hlavou sa mi začali preháňať myšlienky, či vznikne medzi "spoluužívateľmi kupéčka" nejaká diskusia alebo aspoň krátky dialóg. Začal som myslieť na to, aký asi môžu mať zatiaľ dojem zo Slovenska. Sedeli sme v klasickom rýchlikovom vagóne, ale napriek tomu, susediaci vagón bol IC-čkového typu, čo, ako uznáte, je úplne iná kvalita. Okolo prebehol nejaký násťročný a strčil Francúzovi do ruky nejaké prospekty. Mihol očami na to, pozrel sa na mňa s letmým úsmevom podávajúc mi do ruky reklamu na zľavu za každú jednotku na vysvedčení a "ligu proti rakovine" s obrázkom kožnej rakoviny (vtipné vítanie turistu ).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začal som dúfať, kvôli lepšiemu obrazu Slovenska, že nesedíme vo vagóne, ktorý bude vydávať nepríjemné zvuky alebo sa priveľmi triasť. Bol to vagón pre deti do 10 rokov. Vzďalovali sme sa od stanice a vagónom dva krát nechutne zatriaslo, a to sme ešte neboli ani na vinohradoch. Túžba po pozitívnom dojme sa začala rozplývať. Obavy z horšej kvality vozňa naštastie utíchli opustením mesta.
Stále bolo ticho ( myslím "medzi-národnostná" komunikácia medzi ľudmi) , a ja len ako "nemý" pozorovateľ nepriamo sledujúc diskusiu "návštevníkov". Nie som typ človeka, čo by sa niekomu nútil, ja nie som ten, čo v takýchto sitúaciách robí bežne prvý krok.

Prišla revízorka. Pri kontrole pozerajúc sa na ostatných a štikaní ich lístkov mi vysvetľovala, že na Dubnicu musím prestúpiť v Teplej. Chodievam tak pravidelne prakticky 5 rokov, ale považoval som za zbytočné reagovať, len by som ju zdržoval.
Nepochopenie adresáta revízorkinej rady viedlo o chvíľu neskôr k snahe slovenskej spoluužívateľky kupé vysvetliť našim francúzskym spolucestovateľom, kde majú prestúpť. Spýtala sa jednej pani, ktorá sedela vedľa nej, či vie po anglicky. Po kladnej odpovedi "spustila" anglicky, ale keďže počas cesty je aj tak priveľa decibelov v našich milých rýchlikoch, tak som krížom kupé "chytal" asi každé druhé slovo. Aj napriek tomu mi došlo, že sa jedná o mňa. Rýchlou reakciou som vysvetlil "novomeštanke", že rada patrila mne a nie im, a následne som na moje prekvapenie prakticky bez zaváhania odpovedal po anglicky aj im.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všímal som si materiál, ktorí džali v rukách, a zjavne sa obsahom týkal Slovenska. Videl som mapy nielen Tatier od slovenskej spoločnosti (a z tejto cieľovej destinácie ich usvedčovala aj obuv :) ), prekopírované stránky z nejakej knihy, knižku o Bratislave v ich jazyku... Asi mali menší nákup aj na Hlavnej stanici.
Neviem vďaka čomu (zase ten hluk :( ), ale "novomeštanka" cudzokrajným turistom vysvetľovala, prečo ideme tak pomaly a občas stojíme aj na mieste, kde nie je žiadne mesto/obec. Rekonštrukcia trate. Dojem anglicky "schopného", ktorý som si vytvoril predchádzajúcou reakciou viedol k pomoci s prekladom slova "rýchlejšie". Od...pôjdeme rýchlejšie. Hmm. Ešte sme spolu po slovensky prehodili pár slov o tom, od ktorého mesta to asi bude, pokiaľ má byť rekonštrukcia, ktorá podľa mňa bude celkovo trvať aj tak príliš dlho. Revízorka robila ďalšie kolo a ja som chcel cestujúcich upozorniť, že pohľad na ňu bude vzbudzovať dojem "novonastúpencov", keďže si nemôže pamätať všetkých. Našťastie pri každej nasledujúcej obchádzke ju to napadlo rýchlejšie a rýchlejšie ;) .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som sa striedavo pozeral na peknú, s dlhými, čiernymi, kučeravými vlasmi, v modrých rifloch, a s (ehhh, v móde sa vôbec nevyznám, ani v niektorých základných názvoch oblečenia) 'niečím ako vrch kostýmu čisto bielej farby' , "ženskú" opierajúcu sa o dvere "kupéčka" s rozhodne neopovrhnutiahodnými krivkami (tiež som len chlap ;) ), a našimi návštevníkmi, snažiac sa pochopiť, čo si medzi sebou hovoria. Zrejme prebehlo aj pár viet o Turkoch, Pakistancoch - a terorizme (jedna členka sa snažila udržať o tom diskusiu),...
Neviem, či aj pán a druhá dáma vedeli po anglicky, nespýtal som sa. V chodbe som zbadal človeka čítajúceho čírou náhodu prílohu SME, kde bola zobrazená Eiffelova veža a článok o Eú. Rozmýšľal som, či sa ich nespýtam, že čo si myslia o ich referende, a aj o ich nie práve prívetivom vzťahu k Angličanom, ale radšej som neprovokoval.

Pri ich vytyčovaní trasy na mape sa však on na mňa pozrel, a z pohľadu mi bolo jasné čo chce, pričom sa ku mne začal nakláňať a ukazujúc na mesto chcel po mne jeho výslovnosť, bez toho aby on povedal jediné slovo. Máte sa čo učiť milé dámy. Ale uznávam, že bez nejednoznačných gest by bol svet menej pestrý ;P . Vtipné bolo však to, že ukazoval na mesto Ždiar. Myslím si, že jeho výslovnosť po mne ,ako napodobnenie, bola bezchybná. Lenže ja "račkujem", tak to s francúzskou výslovnosťou "r" ani nemohol mať problém so slovenskou výslovnosťou, keďže to nejde ani mne ;( . Následne pribudlo niekoľko slov, ktoré som im vyslovoval, to sa s nami už lúčila spolucestujúca, pretože sme vchádzali do Nového Mesta. Ach, skoro som zabudol. Snažili sa sledovať stanice na mape a vyslovovať názvy miest a vcelku často sledovali okolie z vlaku ako správni turisti. Po uvoľnenom mieste "novomeštanky" sa k nám pridala cestujúca z uličky, mojej vekovej kategórie . A turisti sa posunuli smerom k miestam pri okne, na ktorých boli tie miestenky.

Na kopírovanej stránke som si všimol jedno z bold-om zvýraznených slov. "Lahodky" . Musím sa priznať, že v teréne som sa s takýmto podľa mňa ešte predovšetkým v komunizme používaným slovom dlho nestretol. Vy áno ?

Blížil sa Trenčín, a do ich zbierky slov pribudli napr. á - áno , nie , s ktorým mal on trochu problémy. Po aspoň druhom ich podakovaní pri nejakej príležitosti (nie priamo mne), mi nedalo, a pokúsil som sa im vysvetliť, že výslovnosť je "more soft" , uvedomujúc si túto chybu pri zdôrazňovaní Ď-ďakujem som následne povedal "softer" . Až anglicky hovoriaca Francúzska to svojej "kolegyni" vysvetlila použitím francúzskeho výrazu.

Pri snahe dozvedieť sa niečo o Slovensku z danej knižky, ktorá bola hlavne o Bratislave si vychutnali pohľad na Váh, a ja som očakával, že ich zrak usmerním na trenčiansky hrad. Čo bolo pre mňa naozaj prekvapujúce, tak tesne pred príchodom do stanice sa zrazu jedna z nich s veľkým entuziazmom začala pozerať na opačnú stranu a stiahla aj zbytok svojej trojčlennej skupinky. Ešte sa k tomu pridal aj štadión a ja som na nich nechápavo pozeral. Keďže vlak je vcelku rýchly, už bolo neskoro a hrad sa stratil za stromami mestského parku. Čo tam bolo také zaujímavé? Trenčania, neviete mi poradiť? Hádam nie kúpalisko? Prispelo k tomu asi aj umiestnenie chodby. Tá bola na strane hradu, a človek sa zvykne pozerať skôr von cez okno, ako do chodby.

Už som čakal ľudí s miestenkami. Prišla matka s niekolkoročným synom. Oznámila to čo som dávno vedel. Moja "kolegyňa vekom" jej povedala ich národnosť. Reakciu matky si presne nepamätám, ale bolo to asi: "No a čo, že sú Francúzi ? Aj keby boli Tatári alebo Maďari ! Ja tam mám miestenky". Zjavne nepochopila snahu dievčiny uvedením ich národnosti, že po slovensky im to asi nevysvetlí. Ja, keďže do Teplej to bolo asi 5 minút cesty, som sa tak či tak chystal vystúpiť, a s týmto oznamom som sa postavil, pričom som sa pridal k solidárnemu aktu dievčiny, ktorá tiež uvoľnila miesto na úkor Francúzov, bez toho aby sme im museli niečo vysvetlovať, že by si mali presadnúť. Matka bola aspoň natoľko ústretová, že si sadla na naše miesta.

Ja, krátko pred mojim výstupom, som pozdravil 'dovidenia', čo bolo okamžite opätované ešte skôr, ako som stihol povedať [sa-ľu] <-to má značiť výslovnosť, keďže som si nebol istý jeho významom ani výslovnosťou. Ako pozdrav to mám predovšetkým zo spoločných Counter-Strike-ových hier s Francúzmi, ktorí ešte často používajú skratku "lu". Z druhej strany od anglicky hovoriacej členky tohoto malého turistického "oddielu" som dostal rovnakú odpoveď, takže to asi nebolo niečo odveci. Po následnom hľadaní v slovníku tipujem na slovo "salut"- zdar.
Odchádzal som s pocitom, že som prispel k pozitívnemu obrazu Slovenska , milého obyvaťeľstva (aj keď trochu xenofóbneho) snažiac sa im pomôcť na každú ich výzvu. Škoda len, že počet rástol exponenciálne s mojim blížiacim sa odchodom a na začiatku bolo dlho ticho. Mohol som pomôcť viacej.

Ako malú vsuvku si neodpustím toto: keď som vychádzal z vlaku, stretol som bratranca, ktorý rovnako ako ja, cestoval týmto spojom už z BA. Sprevádzal som ho domov, pričom sme boli aj s ich malým čiernym psom. Pri pohľade na neho som si pomyslel : "ak existuje dočasná nepríčetnosť u psov , tak sa práve na ňu pozerám ". Ten pes bol vtedy poridne "splašený" alebo šialený ? Ako človek čo sa pred chvíľou zbláznil. Vysokou frekvenciou vrtel hlavou prakticky v 270° uhle.

A teraz druhá časť. Nie ešte som neskončil, ale nebojte sa, toto bude krátke.

V nedeľu som po príchode z petržalky vystúpil pod mostom. Namiesto toho, aby som to "stiahol" priamo popri ceste smerom na Zochovú, tak aj napriek tomu, že sa platnosť môjho hodinového lístku blížila ku koncu, som si to namieril aspoň kúsok po Hviezdoslavovom smerom k SND. Počasie bolo pekné, ľudí bolo dosť. Spomalil som môj aj tak typicky rýchly krok, a snažil sa počúvať reč, či náhodou budem počuť niečo iné ako slovenčinu. Na moje počudovanie, som skoro vôbec nepočul rodný jazyk, ani pri kráčaní po Michalskej ulici (čo nás obsadili ? :D). Ako tradične, narazil som na dve skupinky rakúskych dôchodcov-turistov, ktorým sprievodkyňa vysvetlovala históriu okolitých budov. Hmm, že by naozaj mal vstup do Eú a rozrastajúce sa letisko počtom priamych liniek taký vplyv alebo je to len subjektívne zdanie ?

Michal Olaš

Michal Olaš

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek (naozaj ? ;) ) v súčasnosti "zarezavajúci" v práci, napriekveľkej šírke záujmov väčšinu času tráviaci za 'kompom' , jednej z mnohých jeho závislostí .Nick-oloSK , kedže olo bol už zadaný ;( Zoznam autorových rubrík:  Kresťanstvopriamo zo životaFyzikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu